RECENZIA: I Want to Die but I Want to Eat Tteokbokki

April 1, 2023

Jeseň je obdobím, keď sa dni začínajú skracovať, počasie je hmlisté a sychravé. Naša nálada je čoraz depresívnejšia a na povrch sa dostávajú negatívne pocity a myšlienky. Skúste siahnuť po knihe kórejskej esejistky Baek Sehee so zvláštnym názvom I want to die but I want to eat tteokbokki (Chcem zomrieť, ale chcem jesť tteokbokki). Tteokbokki sú pikantné ryžové koláčiky a jedno z najpopulárnejších kórejských pouličných jedál.

Kniha bola napísaná v roku 2018, kedy autorka už 10 rokov chodila na terapie. Opisuje dobu 12 týždňov, počas ktorých chodila na stretnutia so psychiatrom, ktoré si nahrávala a analyzovala, aby pochopila samú seba, prečo sa tak cíti a odlíšila, čo je normálne a čo nie. Záznamy jej pomohli retrospektívne sa zamyslieť a posnažiť sa o zmenu.

Trpí dystýmiou - ľahšou, no dlhodobou formou depresie. Medzi jej prejavy patria: nízke sebavedomie, strach z neúspechu, problémy so sústredením, znížená schopnosť prežívať potešenie a radosť, trvalé pocity osamelosti, prázdnoty a chronickej nudy.

I Want to Die but I Want to Eat Tteokbokki

I Want to Die but I Want to Eat Tteokbokki

Sehee, Baek
EnglishHardback
Bloomsbury Publishing PLC
ISBN: 9781526650863
On order
Delivery on Thursday, 6. of June 2024
€10.15
Common price: €11.28
Discount 10%
(-10%)
On order
Delivery on Thursday, 6. of June 2024
€11.28 -10%

V každej kapitole rieši svoje problémy, napr. vedľajšie účinky liekov, problém pri utváraní hlbších vzťahov, či už s mužmi, kamarátkami alebo kolegami, zlé detstvo, prácu. Kapitoly sú ukončené krátkym zhrnutím a úvahou. Paradoxom je, že pracuje vo vydavateľstve, ako správkyňa sociálnych sietí. Možno aj to jej pomohlo, aby napísala túto knihu, pretože v Južnej Kórei je téma duševného zdravia tabu a je to jedna z krajín, ktorá má najvyšší počet samovrážd.

Chcela, aby aj iní, ktorí majú rovnaké alebo podobné pocity vedeli, že nie sú sami a normalizovať rozhovory o psychickej chorobe.

Dialógová forma vtiahne do deja a aj my sme tak súčasťou rozhovoru. Tým pádom je to aj terapia pre nás. Môžeme sa stotožniť s autorkou, pretože občas každý z nás má podobné pocity ako ona. Kniha je aj akýmsi náhľadom na inú kultúru, ako európsku.

Spomenula by som aj obálku anglického prekladu, kde sú zvolené komplementárne farby – žltá a fialová. Žltá predstavuje radosť a optimizmus a fialová naopak smútok a pesimizmus, no na druhej strane pôsobí aj upokojujúco pre nervovú sústavu.

Život, ako vieme, nie je len o dobrých veciach, treba aj tie zlé. Odporúčam čitateľom, ktorí bojujú sami so sebou a hľadajú pomoc. Aj keď vidíte teraz všetko čierne, skúste nájsť svetlo v najtemnejšej tme.