Tresty za čítanie kníh a pálenie knižníc? Pre niekoho utópia, pre amerického spisovateľa Raya Bradburyho celoživotné dielo. Známy scenárista a jeden z najoslavovanejších autorov 20. storočia vyrastal v mestečku Waukegan v Illionis, kde vďaka svojej tete prvýkrát privoňal ku knihám.
Inšpiráciu pre svoje diela čerpal u svojich spisovateľských vzoroch, ktorými boli Jules Verne alebo H. G. Wells. V neskorších rokoch do kníh začlenil aj prvky z 2. svetovej vojny, ktoré možno nájsť aj v príbehu 451 stupňov Fahrenheita.
Príbeh sa odohráva v nie až tak vzdialenej budúcnosti, keď knihy boli vnímané ako nepotrebné, a tak sa zakázali úplne. Na dodržiavanie zákona dohliada veliteľ hasičského zboru Beatty, ktorý spoločne s kolegami knihy páli a trestá každého, kto ich má doma. Jedným z požiarnikov je aj Guy Montag, ktorý bezmyšlienkovite plní rozkazy a doma ticho trpí svoju manželku, neustále prikovanú k tzv. „televíznej stene“.
Fahrenheit 451
Bradbury, RayPo stretnutí s novou susedkou, veselou Clarissou z čudáckej rodiny, ktorá spomína na minulosť a jej členovia tajne čítajú knihy, sa Guy konečne vymaní každodennej rutiny a začne viac uvažovať o živote a svojej práci, ktorej nakoniec začne vzdorovať. Dokáže sa obrátiť proti systému a vyliezť zo svojej ulity?
451 stupňov Fahrenheita je rozhodne prelomové dielo, ktoré by som odporučila prečítať každému. Niet divu, že Bradbury za knihu získal hneď niekoľko cien vrátane Hugo Award za najlepší román roku 1954. Už vtedy poukazoval na pretechnizovanú civilizáciu a konzumnú spoločnosť, ktorá je horúcou témou aj dnes.
Kniha je v origináli trochu oriešok. Dialógy sa mi čítali ľahko, horšie na tom boli opisy situácií, keď autor používa veľa básnických prostriedkov. Viaceré slová som si teda musela vyhľadať. Preto by som knihu odporučila skôr skúsenejším čitateľom, ideálne na úrovni B2-C1.